Vždy ma to hnevalo - nie je predsa problém mať vo vrecku pár vrecúšok a keď sa pes vykadí, zbaliť "produkt" a hodiť ho do smetného koša. Veľká časť "psíčkarov" to aj robí, no psov je po meste veľa a ak čo i len pár percent ignoruje nariadenia, ktoré prikazujú "upratať" po svojom miláčikovi, trávniky prestávajú byť miestom vhodným na hry detí.
Chápem, že "nóbl" dáma venčiaca svojho pinčlíka v kožuchu (možno z kórejského psa?) nemá chuť zbierať po ňom hovienka. Keď takú vidím, pomyslím si: krava jedna, keď sa o psa nechce starať, nech si ho nekupuje. A keď osiera trávniky, nech sa nesťažuje, že ju ľudia považujú za kravu, kožuch - nekožuch.
Nechápem však, ako môže niekto nechať svojho psa vykadiť sa uprostred chodníka a ponechať ten výkal na mieste, kadiaľ denne idú stovky ľudí, mamičky s malými deťmi. Vždy som rozmýšľal, čo to je za zhovadilca. Už to viem.
V Petržalke pri základnej škole na Černyševského ulici (pri Mánesovom námestí) kráčal po chodníku pán s dvoma čiernymi afgánskymi chrtmi na vodítku (to zdôrazňujem: mal psov pod kontrolou). Zrazu si jeden pričupol a začal tlačiť. Pán pekne počkal, až pes svoju potrebu uprostred chodníka vykoná, a pokračoval v prechádzke, akoby sa nechumelilo (mimochodom, chumelilo sa). Na moje nie práve tiché upozornenie, že by to mal po svojom miláčikovi odpratať, sa tváril ako hluchý a ponáhľal sa opačným smerom, odvracajúc tvár. A uprostred chodníka sa parilo z čerstvého psieho výkalu.
Ak natrafíte v Petržalke na psie houno na chodníku, môže vás hriať myšlienka, že viete, komu za to príjemné spestrenie prechádzky vďačíte. Aspoň niektoré z tých kôpok má na svedomí majiteľ dvoch tmavých afgánskych chrtov z oblasti Mánesovho námestia. Ak ho poznáte, pozdravujte ho...